Tajní spolupracovníci si ochočili políciu, niektorých iných ľudí zo súdnictva, prokuratúry, a robí sa ako za komunizmu.
Zdá sa, že aj zvláštna „ŠTB“ vznikla, za chrbtami všetkých vládnúcich a „spamätali“ až vtedy, keď to prasklo a zomreli dvaja mladí ľudia. Nastala chvíľa zdesenia, kam to dospelo, ale teraz sú opäť „na koni“, ktorý kope hlava nehlava. Asi padne za obeť aj súčasný premiér (aby zostali „nedotknutí“ súdruh predseda a niektorí podpredsedovia) a najmä STRANA, ktorá musí ísť nepoškvrnená do volieb. Ako ešte budú argumentovať súdruhovia, aby si zachovali čistý štít u priaznivcov (21%, aby ostali),lebo iných len ťažko presvedčia. Ale účel svätí prostriedky a neviem čo sa ešte dozvieme o „protivníkoch“, s ktorými sympatizuje skoro 50 % občanov.
Treba sa znovu pozrieť na predošlú činnosť niektorých zákonodarcov. Ako sa zachovali pri hlasovaní o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému v roku 1996 (zák č. 125/96, v tom ja totiž podľa mňa pes zakopaný).
Kto hlasoval proti (zopakujme si to):
Ftáčnik Milan Schmognerová Brigita Fico Róbert
Maxon Miroslav Ďurišinová Mária Weiss Peter
Koncoš Pavel Kanis Pavol Ľupták Ján a ďalší
Zdržali sa:
Aibeková Marta Hornáček Viliam Delinga Pavel
Lazarová Zora Cingel Tomáš Paška Jaroslav a ďalší
Podľa mojich vedomostí z uvedených sú ešte činní v politike Fico (predseda SMER). Paška (SNS) a obtierajú sa Ftáčnik v komunálnej, Weiss v diplomacii, Kanis v histórii, Schmognerová (najnovšie spisovateľka), možno doplnia pôsobenie aj ďalší znalci pomerov.
Zdá sa, že sa oblúkom vraciame do myšlienkových postupov KSČ/KSS, kedy naplno vládol princíp „vedúcej úlohy strany“, ktorý zdá sa imponuje vedúcim špičkám SMERU, ale aj SNS a možno aj ďalších.
Nuž na základe týchto poznatkov sa zdá, že zberáme úrodu z čias po „revolúcii, kedy sme sa nechali presvedčiť, že červená čiara je potrebná. Aspon sa skúsme vyrovnať a debatujme otvorene o hriechoch minulosti. 30 výročie je na to vhodná doba.
Pavel Pospíšil, dôchodca.
P.S. Tento blog som začal písať asi pred dvomi mesiacmi a postupne som pridával a uberal. A „meškanie“ sa len zväčšovalo. A z hľadiska súčasnosti by sa mal nazývať skôr: Zmeškaný alebo nedokončený blog. Prepáčte.
P.P.