Ľudské práva a komunistický režim (otvorená diskusia)

Autor: Pavel Pospíšil | 20.6.2019 o 20:30 | (upravené 21.6.2019 o 8:31) Karma článku: 1,51 | Prečítané:  575x

O tri mesiace ( 24.09.2019) budeme diskutovať. Rok 1989 ponúka rôzne témy na diskusiu. Nás teraz zaujíma téma ľudských práv.

Na tému ľudských práv sme narazili už skôr, ako sa blížilo výročie Novembra. A podnety prichádzali akosi samovoľne. Najprv sme „objavili“ zabudnutý zákon č. 125/1996 o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému. Po prečítaní najmä „preambuly“ sme zistili, že v našom živote po zmenách v roku 1989 zostalo veľa nedopovedaného a v ďalšom živote sa aj znovu veľa zabúda najmä v súvislosti s ľudskými právami. A zrejme sa veľa zabúdalo po celých 40 rokov „budovania socializmu“.

Pred rokom som sa stretol (F.Neupauer) v Bardejove na šálke kávy s pánom Czerwinskim, prokurátorom poľského Ústavu pamäti národa (IPN). Bola to silná diskusia, v ktorej odzneli aj slová o tom, že my sme v niečom ľahostajní, nezaujímajú nás obete komunistického režimu. V Poľsku sa snažia zaznamenať každú jednu obeť. Rovnako aj životné osudy Poliakov, ktorí sa pokúsili prekročiť hranicu so Západom cez územie Československa.

U nás sa do popredia často dostáva názor zastávajúci hraničiarov – tých, ktorí bránili štátnu hranicu. Poľský prokurátor Czerwinski hovoril o porušovaní ľudských práv a aj o nedodržiavaní (aj v tom čase) zákonov na našom území, pre ktoré aj poľskí občania prišli o život. Zaoberajú sa zabitými Poliakmi na hraniciach. A s údivom hľadia, že my nemáme záujem o vyšetrenie vrážd vlastných občanov. Kde je ten obrovský spoločenský tlak za stíhanie vrážd nevinných? Kto vytváral pasce voči vlastným občanom (krvilačné psy, elektrický prúd, v Nemecku aj mínové polia)? V diskusiách zaznieva, že každý má právo na vlastnú hranicu, ale aj právo na život. „Nemôže to byť tak, že právo na ochranu hraníc je dôležitejšia ako právo na život“. Kto sú tie osoby, ktoré vedeli, ako ten systém funguje, a ktoré to mali celé pod dohľadom?

Problémy ostávajú aj v iných častiach nášho života v 40 ročnom vývoji. Vo filozofii, kultúre, náboženskom živote, v našej ekonomike, najmä v poľnohospodárstve, v majetkovom práve a celom našom živote.

A tak organizátori sa budú snažiť diskutovať otvorene o týchto problémoch. Diskutovať na pozadí porušovania ľudských práv v našom vývoji od roku 1948 do r. 1989.

Všeobecná deklarácia ľudských práv bola prijatá v roku 1948 na pôde OSN. ČSR bola členom tejto organizácie po celé obdobie (1948-1989). Možno si treba pripomenúť znenie deklarácie a jej široký obsah a dosah. Lebo za tých 40 rokov sme zabudli na mnohé z tohto základného zákona ľudstva na celej našej zemi. A aj zabúdame. Napr. v životnom prostredí.

Pripomínať si tieto myšlienky aj preto, lebo ľudské práva patrili a patria všetkým a všade. A dôsledky ich porušovania sú zločinného charakteru a sú nepremlčateľné. Chceme ich pripomínať starším, ale najmä generáciám, ktoré tie časy neprežili a z memoárovej literatúry sa o širších súvislostiach často nedozvedia.

Aj preto, aby sme sa v honbe za „bohatším“ a „krajším“ životom nezabúdali. Chceme diskutovať (v zmysle citovaného zákona č. 125/1996), kto je za výčiny (zločiny) obdobia 1948 - 1989, ale aj dôsledky tohto obdobia zodpovedný, na čo nesmieme zabúdať.

Musíme hľadať a objavovať mnohé aj nové príbehy.

Pavel Pospíšil (Iniciatíva za otvorenú diskusiu) a František Neupauer (OZ Nenápadní hrdinovia) sme sa podujali otvoriť tému ľudských práv (Všeobecná deklarácia ľudských práv bola prijatá v roku 1948 na pôde OSN) vo vzťahu ku komunistickému režimu v Československu. Oslovili sme a oslovujeme odborníkov zo Slovenska ako aj zo zahraničia. Diskusia sa uskutoční pri príležitosti 30. výročia Novembra 89 o tri mesiace, dňa  24.09.2019 (Zrkadlová sieň Primaciálneho paláca) v Bratislave.

Budeme radi, ak sa aj medzi čitateľmi tohto oznamu nájdu podporovatelia tejto myšlienky, prípadne tí, ktorí sa do diskusie a organizovania zapoja. Vychádzame z toho, že ak sa ani nepokúsime otvorene hovoriť o tomto období (1948 – 1989) nepodarí sa nám riešiť našu budúcnosť, lebo vždy sa nájdu jednotlivci a skupiny, ktoré v dôsledku afinity k nášmu vývoju v minulosti a zištných záujmov nedovolia nerušene tvoriť novšiu budúcnosť nášho štátu, založenú na demokracii, úcte ku všetkým obyvateľom a pozitívnym stránkam nášho vývoja, včítane ľudských práv. V tom nesieme zodpovednosť voči hrdinom našej minulosti, ale najmä voči mladším generáciám, ktoré nemajú informácie a strácajú tak orientačné body pri budovaní života svojho, ale aj spoločnosti.

 

PS: kontakt na organizátorov: Pavel Pospíšil (0911 336 885), František Neupauer (neupauer@november89.eu)

Partner: Nadácia Konráda Adenauera

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Ministerka Saková povýšila aktéra spornej súťaže

Je to skúsený záchranár, obhajuje ho ministerka.


Už ste čítali?