Zabudli sme aj na činy s. Husáka?

Autor: Pavel Pospíšil | 25.4.2019 o 22:51 | Karma článku: 3,09 | Prečítané:  1199x

     Až sa mi veriť nechce.      A povýšili sme ho až do súťaže o „najväčšieho“ Slováka. Už sa to podobá chválospevu na s. prof. Colotku. Vlastne prevyšuje ho.      Kto bol s. Husák?

       Ak som správne informovaný, postupne: Člen strany z predvojnového obdobia. V období vojny člen (myslím) 5. ilegál neho ÚV KSS. Za povstania predseda SNR (?). Po vojne predseda Sboru povereníkov, povereník. Podarilo sa mu rozbiť demokratickú stranu s tragickými dôsledkami pre jej činovníkov a členov a usmernenie vývoja smerom na „ľudovú demokraciu“ so všetkými dôsledkami vláda jednej strany pod dozorom ZSSR a Stalina. Bol aj jeden zo spolu - organizátorov prenasledovania Cirkví, rozbiehal pozemkovú reformu (povojnovú), bol za vysťahovaním Maďarov zo Slovenska, potom politický väzeň (buržoázny nacionalizmus (?). (V tom období stúpal po rebríčku s. Colotka, až na predsedu vlády (20 rokov ?).

      Po návrate z väzenia rehabilitovaný, postupne: SAV – historický ústav (Svedectve o SNP, v ktorom sa snažil uzurpovať všetku slávu pre KSS, (čo kritizoval J. Jablonický a iní historici). V období Dubčeka sa prihlásil k reformám (okrem iných aj Colotka).

      Po Dubčekovi sa stal chránencom s. Brežneva, „vybojoval“ „federáciu“, stal sa generálnym tajomníkom KSČ, rozbiehal a riadil „normalizáciu“, v ktorej doplatili na svoju činnosť stovky (možno tisíce „reformných komunistov“, s. Colotka nie), stal sa prezidentom ČSFR. V čase normalizácie stratili nádych stovky roľníkov, remeselníkov, duchovných, pokračovali aj niektoré pracovné tábory (v dôsledkoch pre účinkujúcich, v „civilnom živote“).

     Po Novembri odstúpil  z funkcií, stal sa penzistom (s dôsledkami svojej predošlej činnosti na svojich rukách, na ktoré by sme nemali zabúdať). A posmrtne ho navrhli za „najväčšieho Slováka“. Kto?

      Neviem. Možno tí čo mu tlieskali na vrchole slávy s patričnou dávkou nostalgie v svojich hlavách. Možno aj tí, ktorí sa tešili z „istoty za drótami“ a z mlieka za 50 halierov. Určite to nebol prof. Kusý, ani ďalší „Dubčekovci“ ani tí, „triedni nepriatelia“ a ich rodiny z rôznych odvetví nášho života, ktorí si odslúžili roky v komunistických väzeniach a členovia ich  rodín aj zásluhou ŠTB – ákov, a pracovníkov SNB, zaslúžilých prokurátorov, sudcov a snaživcov v komunistických justičných službách. Určite nie obete zločinov komunizmu, ako ich nazvali viacerí autori (napr. Stéphane Courtois a spol. (Čierna kniha komunizmu – zločiny, teror, represálie), F. Mikloško a spol. (Zločiny komunizmu na Slovensku) a ďalší autori. Títo spolu s politickými väzňami a ich potomkami stoja, ako výstražné výkričníky spolu s niektorými historikmi rôznych (aj Akademických) pracovísk a pracovníkmi Ústavu pamäti národa.

       Na toto všetko by sme nemali zabúdať, ak už chceme hlasovať o „najväčších Slovákoch“.

Nezabúdajme.

Pavel Pospíšil, dôchodca a pamätník.

Apríl 2019.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

V Bernolákove kolabuje kanalizácia, mesto vytápajú splašky

Vodárenská spoločnosť podpisuje zmluvy aj napriek limitovanej kapacite.

Píše Ján Košč

Zamestnávatelia nemajú argumenty

Keď rástla produktivita rýchlejšie ako mzdy, zamestnávateľom to neprekážalo.


Už ste čítali?