Mal som 14 rokov, aj keď som všetkému nerozumel, odniesol som si veľmi zvláštne pocity, najmä z ďalšieho vývoja, ktorému som rozumel čím ďalej tým viac.
V tom prvom prípade hrali prvé husle „víťazní“ komunisti - Gottwald a na Slovensku porazený Husák. Gottwald ako víťaz volieb vybabral s demokratickými členmi vlády tým, že presvedčil Beneša, aby ich demisiu prijal a vymenoval novú vládu. Husák sa poponáhlal a nútil demokratov odísť, aj keď boli víťazi volieb. Keď nechceli odísť z povereníctiev, tak ich za pomoci ozbrojencov prinútil odísť a tak „zapadla demokratov sláva“ na dlhé časy.
V súčasnosti, víťazní „postkomunisti“ – Ficovci hádžu do urien prázdne lístky, len aby nestratili možnosť „navoliť si svojich do Ústavného sôdu. Už aj ich predseda vlády je z toho smutný a hovorí im, aby neblbli, aj radí ako na to. Nuž ale čo, keď „preceda“ to celé spískal a celý klub je preto verný „precedovi“. Nuž uvidíme, ako to skončí najmä s podpreceom.
Len aby sme z toho všetkého nedostali hlavybôľ, ako sme mali z februárového víťazstva 40 dlhých rokov.
Pavel Pospišil, dôchodca a pamätník.
Február 2019.
