kde sme spolu „mastili kanady“ niekoľko mesiacov. Stretli sme sa tam viacerí absolventi Prírodovedeckej fakulty UK, z rôznych disciplín. Mne si bol blízky najmä Ty a Jožo Jokel. Aj keď Tvoj odchod zo Stříbra za (vrcholovým športom – orientačným behom) – po niekoľkých mesiacoch prerušil naše kontakty na dlhšiu dobu, priateľstvo a spoločný záujem o šport znamenal naše nové stretnutia.
Po mojom návrate na fakultu a mojej činnosti v TOME (turistický oddiel mládeže) som zistil, že si u susedov (na fakulte matematiky a fyziky UK) a tak sme nemali ďaleko od seba.
V mojich očiach si vyrástol (skoro de „nebies“), keď som zistil, že si vyrástol v matematike na – pre mňa nebotyčnú úroveň, a poznali ťa, kde – kade po svete. Ja som ťa bral ďalej ako priateľa, čo bolo umocnené, keď Tvoji synovia vyrástli natoľko, že sa zapojili aj oni do TOM-u. A tak sme sa začali stretávať aj častejšie.
Keď som zistil, že Tvoja matematika je zameraná aj na praktické úlohy, navštívil som Ťa na „matfyze“ – u susedov, lebo som začal robiť na modelovaní prúdenia podzemných vôd a aj v tom si mi mal čo povedať. Len chybou bolo (mojou), že som ako praktik – nematematik ťažko chápal Tvoju exaktnú reč, ale princípy Tvojho matematického myslenia mi hodne aj tak pomohli.
Po mojom odchode z fakulty po zmenách v 89 roku sme sa stretávali naďalej, aj keď len náhodne, ale o to úprimnejšie, najmä keď sme zistili, že sme aj myslením na spoločnej dĺžke. Naše „náhodné“ stretnutia pokračovali a tak som zistil, že Tvoji chlapci vášnivo hrajú v „Muzičke“. Aj som si ich bol viackrát vypočuť a pozrieť a moje srdce (bývalého tanečníka v rôznych súboroch) zaplesalo.
A s Tebou som sa stretol naposledy pri jednom z behov Devín Bratislava (Ty na bicykli ja na pešo, bol som pozrieť vnuka) a obnovili sme si trochu spomienky. A úplne naposledy sme sa stretli u milosrdných (nemocnica), kde som ja bol so svojou kožou a Ty myslím s niečím iným.
Moje prekvapenie pokračovalo, keď mi jeden z vnukov povedal, že sa stretáva „na hokeji“, s Tvojím synom Tomášom na amatérskej báze. Potešilo ma to, a nechal som Ťa pozdravovať, pri čom som si uvedomil, že by som sa znovu s Tebou rád stretol, že musím vyhľadať Tvoj telefón a pozdraviť ťa.
Nuž nevyhľadám a nestretneme sa, ...tu. Ale dúfam, že sa budem s Tebou stretávať v myšlienkach a v budúcnosti možno aj inak.
Milý Paľo, nech Ti je táto naša zem ľahká aj s tou prírodou, ktorú si mal tak rád – Tvoju Bocu, Karpaty, našu spoločnú lásku a všetko to naše, aj so svojimi chybami a nedostatkami.
Tvoj priateľ
Paľo (Pospíšil), dedo, dôchodca.
P.S. Chýbať budeš celej našej spoločnosti, lebo tak hlboká stopa sa tak ľahko nevytratí.