Túžba po samostatnosti

Autor: Pavel Pospíšil | 15.12.2018 o 11:05 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  239x

Tá naša túžba po samostatnosti bola a je neprekonateľná. A neváhame pred (aj po) jej dosiahnutím aj klamať (národ), že nám ide len o jeho dobro a blahobyt a pokoj.

. Je zaujímavé, že všetci politici zabúdajú (potom), že „naši“ nie sú národ a že robiť výberovú politiku a sľubotechna sa nevypláca.

      Dôležité je, že oni sami vedia, že to čo sľúbili nemôžu splniť. Keď sa im to vyčíta, že klamali, vždy si nájdu výhovorku, aby to klamanie „odklamali“.

       Je zaujímavé, že takíto sú (skoro) všetci. Mal by som ísť od nášho začiatku, možno až od Svätopluka, ale to neurobím. Obmedzím sa na naše posledné storočie.

       Tak Masaryk nám sľuboval aj rovnoprávnosť, Tiso najprv autonómiu a blahobyt a pokoj a bezpečnosť, Beneš oslobodenie a demokraciu (pod sovietskou kuratelou), Gottwald tiež blahobyt a sociálnu spravodlivosť (ale len pre svojich) členov, súdruhov a takých, Husák tiež blahobyt a federáciu, (bol z toho centralizmus) so všetkými komunistickými negatívami. Mečiar ani nevedel čo má sľúbiť (5 verzií) nakoniec bolo z toho klamanie (až sa hory zelenali) a podpora ekonomickej a inej kriminality a klamal a Dzurinda dvoj – násobné platy a Fico sociálnu demokraciu a dobro (pre svojich).

        A tak si opakujem, čítam knihy (aj zahraničné a porovnávam). Posledne som sa dostal ku knihe: J. M.Ward: Tiso, kňaz, politik a kolaborant. Kniha je zaujímavá tým, že sa nesnaží  ani z Tisu, ani z iných, robiť belzebubov, ale na základe dôkazov a prameňov popisuje vývoj našej minulosti, ale trošku zabŕda aj do našej celkom nedávnej minulosti a tak sa nám odkrýva naša nepozlacovaná minulosť, teda taká, aká bola a akú som aj ja žil.

         Keď ostanem u nášho prvého prezidenta,  treba podrobne sledovať vývoj tohto politika, nesporne šikovného, vzdelaného a predvídavého, ale treba pokračovať aj tak, že sa pomýlil v predvídaní budúcnosti a ani vtedy, keď už bolo neskoro, nechcel si priznať vinu (spoluúčasť) a to trvalo až do konca. Nakoniec aj pápež, na žiadosť o pomoc, túto neprisľúbil, ale povedal  ľuďom žiadajúcim o pomoc: a ako to dopadlo (!). Myslím, že nebol úprimný ani ku sebe, keď ho biskup Kmeťko poslal z úradu na faru v Bánovciach, ani neskôr, keď bol napomínaný biskupmi, že „židovský kódex“ nie je v poriadku ani z cirkevného hľadiska ani, keď mu hovorili členovia jeho vlády a strany, že veľa vecí nie je v poriadku. Ak by nebolo povstanie (podľa mňa nebolo národné), boli by sme skončili ako porazení, ako iné porazené štáty, a s úplnou stratou aj toho, čo vybojoval pre nás a na čom sme si zakladali. Nuž myslím si, že ani súčasní politici by nemali byť príliš sebavedomí, ale  mali by byť najmä do istej miery (aj k sebe) úprimní. A neklamať tak, ako klamú aj terajší svetoví politici a nemali by si z nich brať príklad.

 

Poučíme sa, raz aj my (obyčajní politici) a ľudia?

Podľa súčasného nášho správania, asi sa nechceme (značná časť) ani poučiť, ani napraviť. Hlavne to platí o tých, čo sú pri moci (alebo sa chcú k moci dostať).

 

Pavel Pospíšil, dôchodca.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Mistrík odstúpil z prezidentského súboja, podporil Čaputovú

Mistríkovo rozhodnutie ocenil aj prezident Kiska a tiež podporil Čaputovú.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Toto by Čaputová nemala zahodiť

Po dvadsiatich rokoch môže prvé kolo vyhrať blok mimo Smeru a HZDS.

AUTO

Prichádza malé SUV Škoda Kamiq. Aké sú naše prvé dojmy?

Zaboduje priestorom aj bohatou výbavou.


Už ste čítali?