reklama

Ani Blaha by nás nemal odstrašiť. (SME 23.06.18 - čo s tým Marxom?)

Po prečítaní si rovnomenného článku v SME som len pokrútil hlavou. Nie som filozof, len som niekoľkokrát prešiel kurzami marxizmu leninizmu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (16)

Pri rôznych príležitostiach a bol som svedkom „použitia“ návodu Marxa na riešenie problémov sveta.

Vždy v týchto kurzoch som bol atakovaný myšlienkami manifestu, triedneho boja, a najmä materializmom. Možno, ako to popisuje autor článku – filozof, sa mladý Marx pri hľadaní „jednotiacej línie“ snažil nájsť niečo vhodné v protiklade s masakrami, a neprehľadnými alianciami nakoniec našiel – triedny boj a nenávisť. Našiel aj boj a nenávisť k súkromnému vlastníctvu a ku morálke (kresťanskej). Alebo nie? 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Udivuje ma, že (zrejme) renomovaný filozof, pôsobiaci vo Filozofickom ústave nastavil zrkadlo tak, že vlastne nechceme vidieť pozitívne stránky Marxovej filozofie, ktoré sa nachádzajú najmä v jeho Kapitáli. Máme mu prepáčiť aj „diktatúru proletariátu“, ale aj násilné riešenie problémov robotníckej triedy, ktorú detailne vysvetľoval v 200 stránkovom traktáte.

 Keďže som prežil dôsledky uplatňovania týchto teórií na svojom živote v „socializme“, nemôžem celý článok odbaviť tak, že netreba dnešných kvázi marxistov brať vážne a treba ísť do hĺbky marxovho učenia. Pre mňa ostáva mementom skutočnosť, najmä to , kam môže dospieť aplikovanie akože „dobrých“ teórií v skutočnosti, a v dobe, ktorú sme prežili. Preto som si ešte raz pozrel Komunistický manifest, Marx, Engels, 1847, 3. slovenský preklad z roku 1921, v Univ. knižnici, sign. S.D.3930. Je to verzia aj s predhovormi, Kautský, Marx a Engels: Je to dejinný doklad, na ktorom si už nedovoľujeme nič meniť. Na str. 41 sa uvádza: Komunisti sú teda v praxi najrozhodnejšou časťou robotníckych strán všetkých krajín, v teórii vynikajú nad ostatnou masou proletariátu znalosťou podmienok postupu a všeobecných výsledkov proletárskeho hnutia. Najbližší cieľ komunistov: organizovať proletariát v triedu, odstrániť meštiacke panstvo, vybojovať proletariátu politickú moc.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Engels (Londýn 28.júna 1883, str. 34, uvádza: Zbrane, ktorými meštiactvo porazilo feudalizmus, obracajú sa teraz proti meštiactvu samému.

Ale meštiactvo nielen že splodilo zbrane na svoju vlastnú skazu, ale splodilo mužov, ktorí budú týmito zbraňami bojovať – moderné delníctvo, proletariát.

Str.39.:Zákony, mravouka, náboženstvo sú preňho iba rad meštiackych predsudkov, za ktorými sa skrýva práve toľko meštiackych záujmov.

 Na str. 49 sa uvádza: Pre pokročilejšie krajiny však bude možno použiť nasledujúcich opatrení takmer všeobecne:

1. Vavlastnenie pozemkového majetku a použitie pozemkovej renty na štátne účely.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

2. Vysoká vstupná daň

3. Zrušenie dedičského práva

4. Konfiškácia majetkov všetkých vysťahovalcov a odbojníkov

5. Sústredenie úveru v rukách štátu pomocou národnej banky so štátnym kapitálom a výlučným monopolom

6. Sústredenie dopravných prostriedkov v rukách štátu

7. Rozmnoženie národných tovární, výrobných nástrojov a zlepšenie pôdy dľa jednotného pránu.

8. Stejná pracovná povinnosť pre všetkých, zriadenie priemyslových armád a zvlášť zemedejských armád.

9. Spojenie výroby zemedelskej a priemyslovej, snaha odstrániť rozdiel medzi mestom a dedinou.

10. Verejné a bezplatné vychovávanie všetkých detí

ďalej: Politická moc vo vlastnom zmysle je organizovaná moc jednej triedy na utláčanie drzhej.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

... panujúca trieda (proletariát) násilne odstráni staré výrobné pomery a tým panstvo ako triedu.

 Autor článku relativizovaním výsledkov marxovej filozofie navodzuje myšlienky, že vlastne Marx ako veľký mysliteľ - filozof si zasluhuje uznanie bez ohľadu nato, aké škody, straty na životoch, utrpenie a biedu celých skupín obyvateľstva a celých národov boli dosiahnuté pri praktickom realizovaní jeho myšlienok.

 Ja by som radšej uviedol aj iných filozofov západného sveta, ktorí v svojich myšlienkach a návrhoch nám ukazujú princípy hodné nasledovania.

 Osobne dávam prednosť napr. nám blízkeho Michela Novaka, nie preto, že bol potomkom slovenských starých rodičov, ktorí pochádzali z východného Slovenska. Jeho rozsiahle dielo (vyše 20 titulov z oblasti filozofie, teológie, politickej ekonómie a kultúry mi hovorí, že byť ekonomicky činný nie je hriech a naopak najmä malé a stredné podnikanie môže byť (aj je) tým životným štýlom, ktorý sa oplatí žiť aj myšlienkami náboženstva, oslobodený od revolučných poučiek Marxa a jeho nasledovateľov a interpretov. Jeho „demokratický kapitalizmus“ si tiež treba prečítať a možno si uvedomíme, že byť človekom, ktorý sa riadi jeho (Novakovými) zásadami, sa oplatí a človek môže nájsť pokoj a radosť v uskutočňovaní týchto zásad.

 Jeho brožúrka: Biznis, ako poslanie znamenali pre mňa v dobe, keď som začínal po „revolúcii“ samostatne pracovať niečo, ako ideál, v ktorým sa mám riadiť a súčasný vývoj u nás mi dáva za pravdu a som rád, že som vybŕdol z poučiek marxizmu leninizmu a najmä v dobe mečiarizmu a neskôr aj ficizmu som si zachoval správny úsudok a cieľ.

 Z tohoto hľadiska veľmi ľutujem, že autor článku nespomenul okrem menovaných filozofov aj Novaka, prípadne iných filozofov a nepovedal ani slovko čo len „diskusie“ s týmto aj „naším“: neokonzervatívnym ekonómom, filozofom, poradcom prezidentov, dokonca aj Jána Pavla II. Mimochodom, odmenil ho aj náš prezident a v roku 1997 bol ocenený čestným doktorátom na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Namiesto toho oceňuje Marxa (a jeho nasledovateľov).

 Považujem za dôležité uvedomiť si, že krajiny, ktoré sa v svojom vývoji neriadil marxizmom a podobnými teóriami, najmä v našom okolí, dosiahli ďaleko viac a bez takého obrovského utrpenia, ako krajiny, ktoré „neodolali“ lákadlám poučiek marxizmu, komunizmu (a iných diktatúr).

 Aj súčasnú krízu EU považujem za dôsledok toho, že viaceré krajiny zabúdajú, že bez vzájomnej solidárnosti, ohľaduplnosti, preferovaním egoizmu a pechorením sa za „eurofondami“ a inými benefitmi nášho členstva v EU skončíme tam, kde nechceme ísť.

Aj súčasné protesty ľudí (najmä mladých) ale aj roľníkov ukazujú, že cesta, ktorá sa snaží vytvárať nenávisť a egoizmus v živote je cestou, ktorú sme chceli opustiť a ak si nebudeme ctiť aj ústavu a zákony vytvorené v demokratickej dobe nášho vývoja skončíme zle.

 Násilie, (aj voči Kuciakovi a iným ľuďom) a zabíjanie tých, ktorí nesúhlasia s našim konaním je cestou do minulosti, ktorú sme chceli a chceme po r. 1989 opustiť.

Pavel Pospíšil, dôchodca

Jún 2018.

Pavel Pospíšil

Pavel Pospíšil

Bloger 
  • Počet článkov:  277
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Som dôchodca a zaujímajú ma právne aspekty nášho politického života. Nekandidujem v žiadnych voľbách. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu