Snívalo sa mi.

Autor: Pavel Pospíšil | 26.2.2017 o 22:10 | Karma článku: 4,83 | Prečítané:  292x

Stretol som nejakého pána, ktorého som zaradil do našej justície. Povedal mi niečo také, ako: Čo ste to s manželkou za samoľúbi pár.

Myslíte si, že niečo dosiahnete, keď sa budete vzpierať celej justícii v snahe o dosiahnutie dedičstva po starých rodičoch? Keď všetci, od prokuratúry, cez súdy, niektorých advokátov a pozemkový úrad a katastrálny úrad, (teraz Okresný úrad), nás presviedčajú, aby sme to vzdali, veď predsa oni musia mať pravdu.

      Asi na moju škodu je, že tvrdohlavo som presvedčený, že by sa mala (aj v post-komunistickej krajine dodržiavať naša ústava a ústavné zákony. (Čl. 20, Čl. 1., ale aj čl 46 a iné právne normy). Asi je na moju škodu, že ako vzor pre život som si zvolil Sylva Krčméryho, ktorý v boji proti komunizmu radšej trpel roky v komunistických väzniciach, skôr než aby to vzdal. (Svoje presvedčenie o svojej viere a životných zásadách).

       Asi je to neporovnatelné, lebo pán Krčméry takto bojoval a trpel za svoje vznešené ideály, zatiaľ čo my sa nevzdávame „len“ v boji za spravodlivosť, svoje základné práva, slobody a z úcty k názorom našich starých otcov a ich názorom.  Teda pre nás nie sú to „len materiálne statky. Je to aj niečo iné!

 

Pavel Pospíšil, dôchodca

Bratislava Február 2017.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Úrad, ktorý by Slovensku zdvihol reputáciu

To, že prípadný úspech vláda zneužije na marketing, je rub príbehu.


Už ste čítali?