Všetko pracovníci Akadémie a Univerzít zhodne konštatujú, že kroky, ktorými sa dosahovala pozemková reforma a aj výsledky kolektivizácie v rokoch 1948 až 1989 boli čiastočne neústavné, čiastočne nezákonné a čiastočne aj proti Dohovoru o ľudských právach. Teda proti ľudskosti. Keďže, ako hovorím, autori sú hodnoverní ľudia, najmä historici, a pracovníci katedier, ktoré sa zaoberajú najmä históriou z viacerých univerzít vysokých škôl a oboch Akadémií vied (SAV a ČSAV), nemám dôvod im neveriť.
Za týchto okolností mi pripadá zvláštne, že aj Generálna prokuratúra prichádza s tézou o „intertemporálnej zásade“ podľa ktorej výsledky konaní podľa zákonov (komunistických zákonodarcov) sa majú rešpektovať a dodržať, aj keď neboli v súlade s napr. ich komunistickou ústavou 9. mája 1949, schválenou dokonca Gottwaldom! (Beneš ju odmietol schváliť a po jeho úmrtí ju podpísal Gottwald, už ako prezident ČSR). Dokonca, niektoré z týchto zákonov boli po r. 1989 zrušené!
A takýchto kiksov nájdeme pri pozemkovej reforme a aj v súčasnom dianí okolo pozemkov viac. Viacerí mne dostupní súčasní historici hovoria o nezákonnostiach pri združstevňovaní, o páchaní násilia pri „dobrovoľnom“ podpisovaní prihlášok do družstva pod vedením ŠTB a pod.
Je potom napr. zákon o pozemkových spoločenstvách z roku 2013 v súlade s našou súčasnou ústavou? (A Listinou Ľudských práv - ústavný zákon č. 23/1991). A niektoré aktivity bývalých, ale aj súčasných Obvodných pozemkových úradov a Katastrálnych úradov (teraz Okresných úradov) sú v poriadku?
Generálna prokuratúra spolu s prokuratúrou okresnou a krajskou si myslia (spolu so SMEROM, sociálnou demokraciou) , že áno.
Ja nie! (Len chyba je, že nemám financie, aby som financoval právnikov , ktorí musia pripraviť návrh na Ústavný súd.)!
Pavel Pospíšil, dôchodca
(August 2016).