Justícia naša

Autor: Pavel Pospíšil | 17.9.2013 o 17:21 | Karma článku: 11,28 | Prečítané:  289x

Hľadanie príčin porušovania ústavných práv našimi úradmi ma zaviedlo do archívov, jednak súdnych a tiež štátnych. Našiel som tam a nachádzam tam zaujímavé veci, ktoré, keby neboli smutné boli by aj na smiech.Predovšetkým som bol prekvapený, že v archívov súdov sa nenachádzajú zbierky zákonov z predvojnovej republiky ale ani z rokov tesne po vojne) a mal som problém najsť napr ročník 1928. Ale aj z roku 1945, aj rok 1946 je z hľadiska dokladov problematický.

Doklady, ktoré by informovali o činnosti napr. Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy sa veľmi ťažko hľadajú. Zároveň som nemilo prekvapený, že nositelia najnovšej „pozemkovej reformy“ túto uskutočňujú bez toho, aby vedeli v akej právnej situácii sa prijímali rozhodnutia v minulosti, nepoznajú tieto zákony a robia podľa svojich právnych zásad. A súdy takéto konanie potvrdzujú a schvaľujú. Vedie to často ku „meneniu“ našej právnej histórie a ku skutočnostiam, ktoré by sa v právnom štáte mohli nazvať okrádanie jedných a pridávanie druhým. Inak doporučujem prečítať si občanom tohto štátu, za akých podmienok a v akom prostredí sa rodila po vojne naša demokracia. S akými očami sa pozerali už vtedy naši vládcovia na naše poľnohospodárstvo a tých, ktorí ho reprezentovali. Je to zaujímavé čítanie. Už vtedy sa rodil socializmus, hoci verejne ešte nebol prehlásený. Ako boli zástupcovia prekvapení, keď zistili, že nestačí jedným vziať a druhým dať, aby to bolo lepšie.

A v súčasnosti je až nepochopiteľné, že súdy sa stavajú k veciam indiferentne a rozdávajú rozsudky od buka do buka (ako jánošíci). Napríklad málokomu je jasné, v akom právnom prostredí sa pohybovali Urbariáty, ale aj celá pozemková reforma v rokoch 1945 – 1953 (a ak berieme aj JRD tak až do 60 – tych rokov a neskôr).

A tak sa menia výsledky a záznamy verejných listín, ako si úradníci predstavujú. A celkom „milé“ je, keď presedkyňa krajského súdu povie (of record): však keď to rozhodli úrady v prvom a druhom stupni, tak to musí byť v poriadku. Až si človek povie: asi neviem čítať, ani rozmýšľať. A najmilšie je, keď Najvyšší súd  presviedča, že on predsa neporušuje platné medzinárodné zmluvy, lebo však aj súd v Štrasburgu povedali, že nemusí pojednávať aj keď si to strana navrhovateľov vyžaduje. Keď sa na to opýtam predsedu najvyššieho súdu, a ministra spravodlivosti, či sa tým nerobí chyba, odpovede sa nedočkám ani za dva mesiace.

A tak Najvyšší súd bojuje s Ústavným súdom, bývalí sudcovia Najvyššieho aj Ústavného sudcu píšu v novinách a v rozhlase, že aj oni sa čudujú čo sa to deje, ale predseda Najvyššieho súdu je „obrnený svojím mienením“, bije sa do pŕs a správa sa ďalej ako niekto v porceláne, ale aj ako Jánošík.

Nuž ako povedal jeden z pisateľov: psi štekajú a karavána ide ďalej. A človek čo si prečíta ústavu a patričné zákony sa nestačí čudovať. Zrejme platí znovu: kto má moc má vždy pravdu, alebo: na Slovensku je to tak – zvyknite si. A predseda vlády sa verejne objíma s predsedom najvyššieho súdu a smejú sa nám do „ksichtu“.

Ozaj si musíme zvyknúť?

14.09.2013.

Pavel Pospíšil

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Nemýľte sa, toto nie je vaše Slovensko, zaznelo Kotlebovi pod oknom

Na to, aby zlo víťazilo, stačí, aby dobrí ľudia nerobili nič, pripomenul prezident Andrej Kiska.

EKONOMIKA

Evku vybral Lajčák priamo, pred mesiacmi hovoril niečo iné

Minister sa bránil prieskumom, teraz priznáva, že žiadny nebol.

TECH

Odhalili tajomstvo starovekej antikoncepcie. Skutočne fungovala

Rastlinné zložky zabránia počatiu.


Už ste čítali?