Problematickosť zákona a jeho postavenie v našej justícii (demokratického štátu) vidím v nasledujúcich hlavných bodoch:
1. Zákon poštátňuje časť podielov v rozpore s nálezom Ústavného súdu (Nález č. PL. ÚS/11/05 – 36 z 22.augusta 2006).
2. Neumožňuje dedičské konania v prípade úmrtia pôvodných vlastníkov.
3. Pripravuje možnosť skrytej privatizácie osobami mimo Spoločenstva tým, že nariaďuje nevysporiadané podiely odpredať najprv členom spoločenstva a ak nebude záujem záujemcom mimo spoločenstva. A čo keď Spoločenstvo nechce podiely odpredať vôbec?
Ale po poriadku:
1. § 1: a) zákon upravuje vzájomný vzťah členov spoločenstva a Slovenského pozemkového fondu. Členovia spoločenstva nie sú zrejme podľa presvedčenia schvaľovateľov dostatočne zrelí na to, aby musel byť stanovený „vzťah“ verejnoprávnej organizácie pod kuratelou Ministerstva pôdohospodárstva (teda štátu) ? Na aký účel má slúžiť tento nový vzťah?
e)pôsobnosť obvodných lesných úradov pri výkone dozoru nad spoločenstvami (nestačí SPF, treba ďalšiu, tentoraz štátnu organizáciu aby dohliadala). Do roku 1945 stačila jedna inštitúcia - Okresný úrad.
2. §4 (1) vytvára sa možnosť, aby sa koncentrovala vlastnícka moc do jedných rúk a strácal sa kolektívny druh vlastníctva. Na tomto princípe boli Urbárske spoločenstvá založené a takto pôsobili až do príchodu Socializmu. Nie je to príprava pokračovania krivenia demokracie z čias V. Mečiara?. Takto pokračuje „prerozdeľovanie“ súkromného majetku na úkor drobných vlastníkov (často rodinných) podielov v spoločenstvách.
3. §8 (1) odporuje §4 (1). Ak podielové spoluvlastníctvo nemožno zrušiť, možno ho predať? Nie je tým zrušené?
(3)Spoločenstvo „užíva“ (?) pozemky. Ale veď tieto pozemky sú vo vlastníctve členov. Či nie? Zasa tam pletú SPF!.
4.§ 9 (11) Výnos... odsek zrejme pripravuje podmienky na poštátnenie peňazí spoločenstva. Aj v súčasnosti existujú prípady, že štátne úrady zabránili dedeniu podielov z vyvlastnených pozemkov (v Žiline pod Vodné dielo), aby mohli financie z predaja poštátniť (v rozpore s nálezom Ústavného súdu). Prečo by nemohli Spoločenstvá nakladať so spoločnými financiami na úhradu daní, správy spoločenstva (napr. aj nákup spoločnej výpočtovej techniky a pod.?
§10 (1) ako sa dostali podiely spoločenstva do vlastníctva štátu (to zákonodarcovia nepoznajú NÁLEZ ÚS SR PL ÚS/11/05-36?).
(2) Fond nakladá s podielmi spoločnej nehnuteľnosti a)nezistených vlastníkov. Aj proti vôli ostatných členov Spoločenstva? To štát prostredníctvom svojej organizácie bude nakladať s cudzím majetkom?
Pýtal sa niekto z navrhovateľov zákona (SMER) na názor členov Spoločanstiev? Alebo znovu platí: SMER má väčšinu – zvyknite si?
§11 (1) Myslím, že autori, spolu so schvaľujúcimi poslancami SMERU si pomýlili dobu. Neviem, či tento odstavec nie je v rozpore s ustanovením ÚSTAVY SR, ale aj zákona 23/1991 o súkromnom vlastníctve.
Ako môže Fond (pozemkový) previesť podiely spoločnej nehnuteľnosti (teda súkromného vlastníctva členov spoločenstva) do vlastníctva iných osôb? A vôbec manipulovať a predávať
cudzí majetok?
(6) Môže takto robiť (dávať návrh na vklad vlastníckeho práva) aj proti vôli vlastníkov (členov spoločenstva)?
§15 (2) Odstavec odoberá členom Spoločenstva právo rozhodovať o majetku Spoločenstva, ktorý je v správe fondu ale aj iného. Je to v poriadku?
§22. (1) Register vedie obvodný lesný úrad. Je to optimálne riešenie? Nemala by to byť iná ustanovizeň? (Napr. súd, ktorý je samostatnou – nezávislou ustanovizňou súdnej moci?).
§ 27 (1) Obvodný lesný úrad vykonáva štátny dozor nad Spoločenstvami. Nemyslím, že je to optimálne riešenie. Nemal by to byť napr. Okresný úrad, ako to bolo podľa vl. nar. č. 96/1928 v prvej ČSR?
Možno by sa našli ešte iné schované časti nového zákona, ktoré by mohli objaviť iní členovia Spoločenstiev a pripomienkovať.
Týmto ich vyzývam na diskusiu a prípadný odpor.
Zatiaľ sa mi zdá, že časť pôdy sa vracia do stavu, ako bola za „dobrých“ JRD. Ale veď tá doba, aby štát mohol zásadným spôsobom ovplyvňovať a rozhodovať za niekoho iného je už hádam za nami. Alebo nie?
Pavel Pospíšil, dôchodca.