Obávam sa však, že Vaša snaha, urobiť nápravu v štýle sociálne demokratickej politiky, nemôžete v našich podmienkach uspieť.
Jednak preto, že zdroje Slovenska najmä v budúcnosti nebudú stačiť na socialistickú politiku, na rozdiel od škandinávskych krajín, ktoré majú iné predpoklady, najmä prírodné a iné, dané aj vyspelosťou ekonomík, ale najmä preto, že komunistická ideologická minulosť značného množstva členov a funkcioárov – podotýkam nielen Smeru - nepripustí, aby strana opustila populistický a do značnej miery aj ideologicko – komunistický základ vládnutia, ktorý je veľmi pohodlný. Bolo to pohodlné pre všetkých ich predchodcov, od komunistov v štýle Lenina a Stalina, cez Gottwalda, Novotného, Husáka, Biľaka, Jakeša a prisluhovačov, až po dnešných takzvane sociálnych demokratov, proti ktorým sa snažíte vzdorovať.
A výčitky, ktoré máte proti privatizácii, slabý zákonník práce a t.ď. u „ortodoxných neokonzervatívcov“ typu Mikloša, (Denník N, str. 10, 28.októbra 2016) zaváňajú Vašou slabou pozíciou pri pokusoch o sociálnu demokraciu bez zváženia ostatných dôvodov.
Veď keby nebolo Miklošovej a Dzurindovej privatizácie a iných nepopulárnych krokov (banky), ako aj likvidácie aspon časti Mečiarovských prechmatov (aj ekonomických - VSŽ, aj pri malej privatizácii), boli by sme asi niekde na úrovni Bieloruska, Ukrajiny (ale aj Ruska) a mnohých ďalších štátov, nielen vo Východnej Európe. Podľa mojich životných skúsenosti bez zainteresovania osobných cieľov širokých vrstiev obyvateľstva (aj privatizácie, ale najmä súkromného podnikania, kontrolované daňovým a aj Ústavným a právnym systémom), sa každý spoločensko ekonomický systém dostane do slepej uličky, z ktorej nieto východisko.
Zanedbaním niekoľkých z vymenovaných prvkov sa dostaneme k ponímaniu moci ako Kaliňák, Baštrnák, Fico, prokuratúra a súdy. V „slnečných“ dňoch to možnože chvíľu pôjde, ale v ťažkých časoch sa budeme krútiť na mieste (ako naše poľnohospodárstvo po zlikvidovaní súkromnej vrstvy roľníkov a stredných, ale aj väčších poľnohospodárov, živnostníkov a.t.ď.). Veď pre čo má vláda stále problémy pri železniciach, zdravotníctve, v sociálnom systéme, školstve? Dovoľujem si povedať, že vlaky zadarmo nie sú riešením, podobne ako „bezplatné“ stredné a vysoké školstvo a zdravotníctvo (a bez ochrany dôchodcov a iných bezmocných). Bez možnosti riešiť problémy aj na základe súkromnej iniciatívy (kontrolovanej zákonmi, zložkami justície a pod.), budeme sa stále v niektorých odvetviach nášho života krútiť na mieste, alebo v systéme jeden krok dopredu a druhý krok dozadu.
A preto mi je cudzie ďalšie experimentovanie na báze komunizmu a socializmu.
Nuž prepáčte pán Zala, aj keď Vaša snaha o sociálnu demokraciu bez potrebných mimoriadne vysokých zdrojov môže byť sympatická, zdá sa byť chimérou, ktorá nespravodlivo odsúdi aj našich vnukov na prešľapovanie a mladá generácia bude stále unikať za lepším životom. U nás ostanú len idealisti a menej schopní, ktorí však štátu nebudú môcť pomôcť bez zmeny ideológie (fatamorgány) „komunizmu“ alebo „reálneho socializmu“. Dúfam, že ste nezabudli na utopických socialistov.
Pavel Pospíšil, dôchodca
28. sept. 2016