Pocta Srholcovi

Autor: Pavel Pospíšil | 18.6.2016 o 20:00 | Karma článku: 6,64 | Prečítané:  539x

     Práve som sa vrátil z odhalenia busty a pamätníka don Antonovi Srholcovi pod staroslávnym Devínom. 

Jeho pamätník je v tesnej blízkosti „jeho“ pamätníka, venovaného na poctu väzňom neslobody, ktorých jedna totalita – komunistická v našej krajine pripravila o život alebo o všetko, čo im bolo na tomto svete milé a vzácne, pre čo žili, pracovali a čo mali radi, najmä slobodu duševnú, ale aj politickú. Mená ďalších sú uložené v knihách a archívoch na večnú pamäť a na pripomienku jednej totality, ktorá hrdúsila tento národ a ktorej naši ľudia z rôznych spoločenských vrstiev vzdorovali, trpeli a aj zomierali.

        Obradu sa zúčastnili prezident Kiska, ktorý nový pomník aj odhalil, zástupcovia politických väzňov a ich detí, s príznačným heslom dona Srholca: odpúšťame, ale nezabúdame, Ústavu pamäti národa a organizácií, ktorých don António posilňoval a sprevádzal životom, zástupcovia rôznych  iných organizácií. Z myšlienok pána prezidenta, povedaných pri pamätníku aspon jedna:  17. novembra minulého roku v zlom zdravotnom stave) prišiel pod Devín. Práve tam, pri bráne slobody (pamätník pod Devínom), kde novodobí tyrani strieľali do takých ako bol on. Prišiel vo väzenskej čiapke. Bola symbolom toho, akú obrovskú daň treba zaplatiť, ako budeme bojovať za slobodu a demokraciu. Upozorňoval nielen na zločiny komunizmu, ale varoval aj pred súčasnými režimami, v ktorých vládne nesloboda. Slovensko videl v Európe, spolu s ostatnými slobodnými štátmi, s ktorými nabádal spoločne znášať chvíle radostné aj ťažké. Vždy odsudzoval nevraživosť voči iným, šírenie strachu a zloby. A nesmierne ho trápilo, ak slová neznášanlivosti počul z úst verejných činiteľov.

          Zaujímavé bolo pre mňa zistenie o tom, že o pomník sa zaslúžil aj bratislavský Rotary klub, ktorého bol don António 17 rokov členom.

           Príznačné je že na tejto spomienke chýbali zástupcovia našej súčasnej vlády, Národnej rady, ale ani zo súčasných politikov som nikoho nevidel. Bolo tam však niekoľko stoviek našich občanov, ktorí neváhali si znovu uctiť tohto veľkého syna našej zeme. Niektorí z nich sa chystali na cestu ku Košiciam, na miesto kde zahynul Ján Langoš, ďalšia osobnosť boja za slobodu z doby pred 25 rokov a aj potom a zakladateľ ústavu pamäti národa.

 Potešilo ma, že sa podarilo vydať malú publikáciu: Do videnia don António, ktorú si bude možné zaobstarať. Sú v nej uvedené príhovory, ktoré odzneli na dvoch rozlúčkach v bratislavskom Blumentáli a na rozlúčke v jeho rodisku v Skalici, kde je aj pochovaný.

 

          Nuž do videnia don António, pokúsime sa nasledovať vašu túhu po slobode ducha aj tela. Prihovorte sa za nás aj vo večnosti. Prosíme ťa.

 

Pavel Pospíšil

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?