Vlastníci podielov boli uvedení v tzv. urbárskej knihe, zatiaľ čo jednotlivé parcely boli vedené, v katastri v jednotlivých „vložkách“.
Po 1949 bola (aj) táto pôda „odovzdaná“ väčšinou JRD, neskôr okľukami niekde dobrému štátu, niekde Štátnym majetkom. Niekde bola ponechaná JRD. Začalo to zákonom č. 81/1949, pokračovaloto inými „klonmi“ tohto zákona. Po 1989 roku bol tento zákon zrušený, ale to nebránilo snaživcom,aby sa nesnažili niečo s tým urobiť keď mali o túto pôdu záujem.
Vyvrcholilo to tým, že vláda demokratického štátu, ktorý je demokratickým a právnym štátom, schválila nový zákon o Pozemkových spoločenstvách a to bolo terno pre záujemcov o cudziu pôdu.Na zákone vidieť, že bol navrhnutý „najlepšími právnikmi“ v tomto štáte, ktorý vedia ako na to, keďmá ísť o presun majetku iných do „nových“ rúk.
Časť úradníkov bez ohľadu na to, že existuje nejaký nález ústavného súdu SR, interpretovala prireštitúciách veci tak, že najprv podiely neznámych vlastníkov poštátnila a v spolupráci so Správou katastra darovala tieto podiely pod právomoc Pozemkového fondu a potom v zmysle nového zákonao pozemkových spoločenstvách ide vybrané parcely rozdať (predať) zvoleným záujemcom. Týchtoúradníkov vôbec nezaujíma, že v parcelách sú aj podiely súčasných členov Spoločenstiev, úradnícky
Šimel pracuje na plne obrátky. A tak vznikajú kauzy a kauzičky, Šimel zatiaľ víťazí a som zvedavý, kde to skončí.
Pavel Pospíšil, dôchodca (pozorovateľ)
