Pán Lasica, už len Vás môžeme pochváliť, za prorocké slová aj keď vtedy ste to asi mysleli len na súčasnosť. Dúfam,ale, že aj pán Satinský počuje moju chválu (nie len moju) a je rád. Ďakujeme. Len naša chyba je, že sa už ani neusmievame, Vtedy sme sa aspon „rehotali“. Alebo sa teraz chichoceme len do hrsti?
Ten Váhostav hadam už ani pravoverným netreba ozrejmovať, ale ostatné chytráctva asi stále treba vysvetľovať a ľudovým jazykom ozrejmovať, aby to pochopili aj „babky demokratky“.
Čo si má myslieť „zainteresovaný“ dôchodca, keď mu štátna Sociálna poisťovňa nechce preplatiť dôchodok za financie, ktoré vložil na jej účet. Kľudne použije retroaktívne zákony, aby si „splnila svoju povinnosť“ a okradla dôchodcu aj o tie prostriedky, ktoré investoval do sociálneho poistenia. A zaujímavé na tom je, že aj keď sa opýtam pána premiera, alebo pána ministra, v prípade pána ministra môj list hodia úradníci do koša, v prípade pána ministra po podpise odpovede hodí list do koša on. A pán generálny riaditeľ sociálnej poisťovne sa vystatuje, aký je on sociálny partner, dokonca aj v národnej rade, ako on spolu so súputníkmi ochraňuje peniaze občanov. (A berie dva štátne platy a nie hocijaké).
Čo si má myslieť občan, keď si na návrh pána premiéra a ministra poľnohospodárstva schváli Národná rada svojou väčšinou zákon o pozemkových spoločenstvách (č. 97/2013, ktorým (§12) dá súkromný majetok do rúk štátnej organizácie. V liste pánu premiérovi som to prirovnal totalitnému zákonu č. 81/1949, ktorý bral bez náhrady súkromný majetok a vlastníci sa mohli len čudovať. Starší sa isto pamätajú, ako v niektorých prípadoch ľudia protestovali proti tomu, ako niektorých zatvárali a dávali ich na nútené práce, aby sa prevychovali. A zrejme pán premiér spolu s pánom ministrom hospodárstva si myslí, že je všetko v poriadku a idú ďalej. Zrejme si to myslia aj prokurátori, včítane GP, sudcovia, policajti, však keď to povedali pán premiér (hoci retroaktívne) všetko je v poriadku.
Dúfam, že sa aj babky demokratky zobudia a povedia svoje nie a budú konať pri voľbách tak, aby neboli ďalej v zmysle „víťaz berie všetko“ okrádaní ani ich spoluobčania. Ozaj: kedy a kto to povedal? Kedy to platilo? A ako to s nami skoro skončilo. Neplatí to aj teraz? Podľa skutočnosti to platí aj teraz a opakujú sa „veľké veci“ z obdobia krutej privatizácie z dôb Mečiara a vládnucich (vtedy) strán.
Ozaj, kedy sa babky demokratky a dedkovia demokrati zobudia? Alebo, čo sa ešte musí stať, aby sa zobudili?
Pavel Pospíšil, dôchodca, apríl 2015