Fetiše socializmu

Autor: Pavel Pospíšil | 30.4.2015 o 9:00 | Karma článku: 7,95 | Prečítané:  1739x

V televízii ide seriál „fetiše socializmu“.

Možno budú hovoriť aj o socialistickom poľnohospodárstve, ale zatiaľ to nebolo realizované. Nuž, môj pohľad je trochu odlišný od toho oficiálneho (socialistického). Oficiálna politika hovorila, totiž, že naše poľnohospodárstvo je jedno z najlepších (hádam aj na svete). Aj keď neberiem do úvahy podmienky, za ktorých vzniklo, obetí a trápenia jednoduchých ľudí, z objektívneho hľadiska to pravdepodobne nebola a nie je pravda. Na najväčšiu chybu sa oficiálne pramene neodvážili poukazovať, za to boli väznice a súdy, ale skutočnosť bola taká, že zrušením súkromného vlastníctva roľníci neboli motivovaní, aby svojou aktivitou a rozumným hospodárením dosahovali výsledky porovnateľné s poľnohospodárstvom v slobodných krajinách. Keď k tomu prirátame nedostatok hnojív a strojov, ktorými boli prednostne zásobované štátne majetky a JRD na úkor (vtedy ešte) zbytkov súkromne hospodáriacich roľníkov, príčiny sú zrejmé.

Už v päťdesiatych rokoch vznikla publikácia: Satelite agriculture in crisis (New York 1954, možno nájsť v Univerzitnej knižnici v Bratislave), ktorá na základe oficiálnych údajov štatistických orgánov socialistických krajín nastavila zrkadlo aj nášmu poľnohospodárstvu. V tejto publikácii štatistické údaje svedčia o tom, ako zaostávalo naše poľnohospodárstvo za napr. Rakúskym a ako nestačilo potrebám obyvateľstva. V porovnaní s inými socialistickými krajinami, sme sa síce nemuseli hanbiť, ale celkove z hľadiska potrieb obyvateľstva to nebolo nič na vyskakovanie.

Príčiny sa hľadali v pomalom postupe kolektivizácie, v kulakoch, v zaostalosti vidieckeho obyvateľstva, ale už koncom r. 1952 predseda vlády Široký priznal otvorene, že 5. RP (päťročný plán) nebude splnený. Plán bol postavený vysoko a ciele neboli dosahované a nebudú splnené. A tak napriek vysokým dotáciám sa celé poľnohospodárstvo potácalo ďalej, medze sa ďalej rozorávali, krajina a celkové životné prostredie sa devastovalo, a všetko išlo v značnej miere do stratena. Tak umelé hnojivá sa predávkovávali, podzemná voda, ale aj povrchové toky sa z hľadiska životného prostredia ničili a obeťou bolo obyvateľstvo, ktoré pilo niekde aj skoro otrávenú vodu, za ktorou bolo z časti a niekde takmer úplne socialistické poľnohospodárstvo.

Po zmenách (v roku 1989) nám dochádzalo, že takýmto spôsobom je cesta von z problémov zarúbaná, ale zmenám (systémovým) sme sa bránili a klamali sme sami seba. (Pamätáte sa na publikáciu Bratislava nahlas?) Ešte aj teraz panuje v značnej časti aj odbornej verejnosti nostalgia za pomermi v socializme. A aj, niekedy hlavne, v sfére poľnohospodárstva. A je zaujímavé, že hlavne bývalí „generáli“ nášho poľnohospodárstva (a ich ideoví nasledovníci) hľadajú chybu v zmenách, ktoré nastali po roku 1989. Zabúdajú, že 45 rokov trvajúce „politické“ riešenie problémov sa muselo niekde prejaviť a nápravy musia nastať hlavne v hlavách ľudí, ktorých zavádzaním a hľadaním nepriateľov veru nepresvedčíme. Čakanie na rytierov zo Sitna asi nie je riešením, ale len tvrdou prácou bez politikárčenia, často aj návratom pred rok 1948 sa dopracujeme k lepším výsledkom a pomerom.

Pevel Pospíšil, dôchodca apríl 2015

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?