Cirkvi za svoje

Autor: Pavel Pospíšil | 17.4.2015 o 9:00 | Karma článku: 4,82 | Prečítané:  946x

V súvislosti s referendom ešte pred výročím sviečkovej manifestácie  sa objavili zrejme už predvolebné bilbordy s heslami ako: Nech žije cirkev (ale za svoje). Kdekto považoval za vhodné a až za potrebné prezentovať svoj postoj ku cirkevným spoločenstvám a kopnúť si do niečoho, čo mu môže vyniesť (politické) body s prichádzajúcim časom volieb. Možno by bolo dobré, aby si majitelia týchto hesiel uvedomili a ozrejmili, ako došlo ku súčasnému stavu v ekonomickej situácii cirkvi nie len katolíckej.

Po víťaznom Februári sa u nás veľa zmenilo nielen v politike štátu voči cirkvám, ale aj v celom našom právnom prostredí. V rámci tzv. právnickej dvojročnice boli vydané viaceré zákony, ktoré pre cirkvi, ale aj iné spoločenstvá znamenali ich prakticky odpísanie zo samostatného ekonomického, ale aj duchovného života. Pre cirkvi boli pohromou najmä  tri zákony z októbra 1949, ktoré boli ustanovené v krátkom slede za sebou.

        Prvý bol zákon číslo 217/1949 zo dňa 14 okt. 1949, ktorým sa zriaďuje štátny úrad pre cirkevné veci. Pozrime sa na obsah týchto zákonov.

§2: Úlohou štátneho úradu pre cirkevné veci (je), aby sa cirkevný a náboženský život vyvíjal v súlade s ústavou a zásadami ľudovodemokratického zriadenia a zaistil tak pre každého Ústavou zaručené právo  slobody vyznania na zásadách znášanlivosti a rovnoprávnosti všetkých vyznaní.

§4: Na Slovensku vykonáva minister, ktorý vedie Št. úrad pre cirkevné veci svoju pôsobnosť zásadne prostredníctvom Slovenského úradu pre cirkevné veci vedeného povereníkom, ktorého určí vláda.

Podpísaný: Gottwald, Dr John, Zápotocký a celá vláda (aj Plojhar, ktorý bol, pokiaľ sa pamätám katolícky „kňaz“).

       Týmto zákonom cirkvi stratili organizačnú (ale aj hospodársku) samostatnosť a o všetkom rozhodovali politici poverení dozorom.

Zákon číslo 218/1949 zo dňa 14. Okt. 1949 o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom.

§1: Štát poskytuje podľa ďalších ustanovení zákona osobné požitky duchovných cirkví a náboženských spoločností, ktorí pôsobia so štátnym súhlasom v duchovnej správe, cirkevnej administratíve alebo v ústavoch pre výchovu duchovných.

§2: Štátny súhlas možno udeliť len duchovným, ktorí sú čsl. štátnymi občanmi, sú štátne spoľahliví a spĺňajú aj inak všetky podmienky pre prijatie do štátnej služby.

§5: Duchovní, ktorí pôsobia v duchovnej správe, sú povinní vyučovať bezplatne náboženstvo na školách, ak nie je o vyučovanie náboženstva inak postarané.

§7: (1) Duchovnú (kazateľskú a pod.) činnosť v cirkvách a náboženských spoločnostiach môžu vyvíjať len osoby, ktoré majú na to štátny súhlas a ktoré vykonajú sľub. Znenie sľubu určí vláda nariadením.

(2) Každé ustanovenie týchto osôb vyžaduje predchádzajúci súhlas štátu

§9:Zástupcovia cirkví a správcovia cirkevného majetku sú povinní zostavovať rozpočty.

§10: Majetok

  1. Štát dozerá na majetok cirkví a náboženských spoločností prostredníctvom rozpočtu, ktorý predkladá poverený správca štátnemu úradu pre cirkevné veci.
  2. Zástupcovia cirkví a náboženských spoločností a správcovia cirkevného majetku zostavia súpis všetkého majetku hnuteľného a nehnuteľného a majetkových práv cirkví....základín, kostolov a fondov a predložia ho do troch mesiacov od začiatku účinnosti tohto zákona Štátnemu úradu pre cirkevné veci.

§13. Trestné ustanovenia.

       Konania alebo opomenutia odporujúce ustanoveniam tohto zákona tresce Okresný národný výbor pokutou do 100 000 Kčs. V prípade nevymožiteľnosti pokuty vymeria sa zároveň podľa miery zavinenia náhradný trest väzenia do 6 mesiacov. (Gottwald, John, Zápotocký....Plojhar).

Týmto zákonom boli cirkvi „odstrihnuté“ od majetku, napr. aj budov škôl, kostolov, sirotincov, nemocníc, starobincov, kláštorov, ale aj majetku iných nehnuteľností: polí, lesov, z ktorých ziskov boli tieto neziskové zariadenia spolu s darmi veriacich udržiavané a financované. Na druhej strane štát získal značný majetok, o ktorý sa však mal starať (prevádzkovať, opravovať).   Ako táto „starostlivosť“ vyzerala, presvedčili sme sa všetci po zmene v roku 1989. Po 40 rokoch bola väčšina budov spustnutá, mnohé aj historické pamiatky devastované. Zo škôl, nemocníc, boli vyhnané kvalifikované a morálne vysoko veci oddané sily, ktoré boli nahradené často pracovníkmi, u ktorých bolo najdôležitejšie ideologické zameranie a vedomosti. V podstate stratil štát, teda my všetci. Pokiaľ viem, značná časť nehnuteľného majetku nebola cirkvám vrátená, teda za takejto situácie hovoriť o tom, aby cirkvi žili „zo svojho“ znamená vracať sa do minulosti, len s tým, že duchovní už nie sú posielaní na nútené práce, nie sú odoberané školy, nemocnice, ale bez majetku, ktorý by mohol pomôcť pri „prevádzkovaní“ všetkého, by došlo znovu ku likvidovaniu aj činností, z ktorých majú úžitok všetci obyvatelia. Takéto heslá sa potom stávajú demagogickými výkrikmi a bez zváženia a povedania súvislostí by sme boli poškodení v podstate my všetci.

Ešte by som sa zmienil o vládnom nariadení č. 219/1949 zo dňa 18.okt. 1949 o „hospodárskom“ zabezpečení katolíckej cirkvi štátom. (Obdobné zákony boli schválené aj pre evanjelickú cirkev, dokonca aj pre židovskú).

§ 1 (1) Duchovní sú zamestnancami cirkví.

§ 10 tu je uvedený sľub. Ktorý je zaujímavý: sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem verný Československej republike a jaj ľudovodemokratickému zriadeniu a že nepodniknem nič, čo by bolo proti jej záujmom, bezpečnosti a celistvosti..... a vynasnažím sa podľa svojich síl podporovať úsilie smerujúce k blahu ľudu.

Tento sľub skladajú duchovní do rúk predsedu okresného národného výboru.

§ 20 O každom duchovnom vedie KNV evidenčný list, do ktorého sa zapisujú osobné dáta rozhodujúce pre služobný pomer.

§ 22 (1) Štát uhradzuje cirkvi riadne vecné náklady (bohoslužobné a správne) na obstarávanie prác osobami.

       A takto by sa dalo pokračovať. A prišla barbarská noc (akcia „K“ – kláštory, na rozdiel od „K“ - kulaci) , tábory nútených prác (v baniach, pôdohospodárstve -  na štátnych majetkoch), vykonštruované procesy (aj s trestami smrti) a devastácia morálky, (kto nekradne, okráda svoju rodinu) a s dôsledkami s ktorými sa stretávame aj teraz.

      Myslím si, že bez poznania súvislostí a zváženia dôsledkov všetkého o čom som hovoril, by sme nemali hádzať do vetra slová. Rozhodne tým neprospievame všetkým ľuďom dobrej vôle a úmyslom, ktoré reprezentujú. Aj keď si nemyslím, že tieto moje slová vyčerpávajúco pokrývajú širokú problematiku v súvislostiach, ku ktorým boli vyslovené, dobre by bolo vždy zvažovať veci a k nim hovoriť zodpovedne.

Aj za zmenu týchto vzťahov bola sviečková manifestácia.

Pavel Pospíšil, dôchodca, apríl 2015

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?