Socha súdruhovi Biľakovi!

Autor: Pavel Pospíšil | 5.3.2015 o 11:00 | Karma článku: 9,93 | Prečítané:  1081x

      Možno by to nestálo ani za zamyslenie, ak by to nebolo také vážne. Tento resentiment za starým , „dobrým“ socializmom sa nekriticky šíri ako mor, bez toho, aby sa autori zamysleli, čo vlastne tá „istota“ vlastne znamenala a najmä, čo znamenala pre tisíce a desaťtisíce našich spoluobčanov, zničených rodín, utrpenie našich spoluobčanov a často aj potupné ukončenie života po vykonštruovaných procesoch.

V prípade súdruha Biľaka si treba pripomenúť jeho nehynúce dielo: Poučenie z krízového vývoja, ktoré otvorene priznalo myšlienkové pozadie všetkých normalizátorov, ale aj ideových súkmeňovcov, straníkov komunistov (KSČ a KSS), či už aktívnych alebo zakuklených. Myslím si, že tu treba odhaľovať a odsúdiť nie ľudí, ktorí z pozície situácie, do ktorej sa dostali z titulu zmien po roku 1989 sa dostali do zlej situácie, ale súčasných nositeľov myšlienok, ktoré by nás  najradšej vrátili späť do reálneho socializmu alebo najradšej do komunizmu.

     Len jednu ukážku, ako sa budoval náš socializmus na našich dedinách v poľnohospodárstve. A súdruh Biľak a nie len on, bol pri tom, ideologicky rástol až vyrástol po roku 1968, ako vrcholný predstaviteľ normalizácie a návratu dogmatického myslenia spolu s ďalšími príslušníkmi „zdravého jadra Strany a vlády“.

      Pomerne skoro po víťaznom februári 1948 poľnohospodárska „reforma“ nabrala nové obrátkach. Jedným z prvých zákonov tohto obdobia bol zákon č. 81/1949 Z. z. Pre istotu, že si nevymýšľam ho okopírujem, aby sa všetci naši občania mohli presvedčiť na akých základoch sa budoval socializmus na dedine.

      Všimnite si prosím, kto zákon podpísal. Nebol už v tom čase súdruh Biľak tiež funkcionárom Strany? A nechodil náhodou aj on „agitovať“ našich roľníkov na vstup do JRD? Starší z nás sa pamätajú na  „formy“ agitácie. Stovky, možno tisíce ľudí, vyhadzovaných alebo nepripustených na stredné, ale najmä vysoké školy, nútené práce (PTP), väzenia pre tých, ktorí nepasovali ani do JRD.  

A súdruh predseda (KSS) Hrdlička hovorí o tom, ako socializmus prekvital a najmä národ v ňom. Áno, pre chudobné dediny na našom Slovensku to znamenalo zlepšenie situácie pre mnohých ľudí. Ale pozrime sa, kde sa dostala nesocialistická Európa za čas výstavby socializmu u nás, v rozvoji a životnej úrovni. Pozrime sa na Rakúsko, severské štáty, ale aj južnú Európu. Kde sme boli my a kde boli oni. A aj na kroky Sovietskeho zväzu po r. 1948, ktorý nepripustil Marshalov plán (plán obnovy po 2. Svetovej vojne) do našej republiky. Čo to znamenalo pre nás, môžeme vidieť na vývoji Rakúska, (ale najmä Nemecka)  a iných štátov po roku 1945. Treba vidieť aj to, že vývoj v týchto západných demokraciách bol pre všetkých. Kde sa dostala aj robotnícka trieda, aj poľnohospodári aj inteligencia v týchto krajinách a kde sa dostali do roku 1989 naše krajiny, ktoré budovali a budovali. Najprv socializmus a aj komunizmus. Neúspech priznali aj vládnuce vrstvy vtedajšej „päste“ robotníckej triedy, šéfovia Komunistických strán, ktorí pod tlakom más boli nútení odstúpiť a pripustiť ďalší demokratický vývoj aj u nás.  S veľkou pravdepodobnosťou možno predpokladať, že aj bez Biľakových kultúrnych domov pre svoje rodisko a cesty, by sme sa a všetci boli dostali a ďalej, ako sme boli v roku 1989.  Áno, ďalší vývoj mal aj svoje tienisté stránky, ktoré sme si zavinili čiastočne aj my, svojím prístupom k voľbám a prenechaním vedúcich postov pre ľudí, ktorí videli viac svoj prospech, ako prospech iných. Zdá sa mi, že aj súčasný vývoj má zvláštny charakter, jednotlivé „kauzy“ svedčia o tom, že znovu sme naleteli (?), (najmä pre osobné záujmy)  a hľadáme riešenie a reprezentantov, ktorí by boli vhodnejší pre vedenie štátu ako súčasná reprezentácia.

      A som presvedčený, že vývoj nebude jednoduchý, ale bude záležať najmä na nás, či máme vôľu, dostatok síl a odhodlania, podstúpiť ťažkosti, ktoré nás nutne čakajú a neminú. (Obávam sa, že v tomto sa do značnej miery podobáme na južných susedov - Grékov, ktorí nie a nie si uvedomiť, že ťažkostí, do ktorých sa dostali aj svojou vinou, musia odstrániť najmä oni, inak sa budú len potácať a sledovať ďalšie „jednoduchšie konečné riešenia“, ktoré im ich vodcovia sľubujú, ale hneď, ako sa dostanú k moci ukazujú, ako to nejde a zavádzajú ďalej). Som presvedčený, že jednoduché riešenia ani ich, ale ani našich ťažkostí neexistujú a kto tvrdí opak zavádza a klame. 

          Aj to treba brať do úvahy.

      Možno by bolo dobre spomenúť aj súčasnosť a dosť ťažko pochopiteľné vracanie sa do doby minulej aj v  časti poľnohospodárstva. A nie len sochami. Vyššie uvedený zákon (č. 81/1949), ktorý znamenal skončenie jednej viac storočnej formy poľnohospodárstva u nás, tzv. Urbariáty, bol v roku 1991 zrušený. A čuduj sa svete. Niektorí pracovníci štátnych úradov vyhrabali tento zákon (neexistujúci) a poštátňujú pôdu vrátenú urbarialistom po r. 1991 a narábajú s touto súkromnou pôdou, ako keby sme žili v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Vôbec im nevadí, ži píšeme XXI storočie, máme svoju demokratickú ústavu, ktorá si váži súkromný majetok a nedovoľuje ho zrušiť ani zaniknúť. Dokonca máme Nález ústavného súdu o zákaze poštátňovania (z roku 2006). Nič im nevadí. A vznikajú problémy, Javorina, Hrochoť, Žilina (Budatín) a iné lokality. A prokuratúra a súdy sa tvária ako by sa nič nedialo, naopak, ako by všetko bolo v poriadku.

      OZAJ JE TO V PORIADKU? Aj stými pomníkmi, aj s našim myslením?

Pavel Pospíšil, dôchodca

Marec 2015.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?